Abstract
Dobrovoľníctvo v čase krízy nadobúda špecifické podoby. Krízové situácie menia potreby spoločnosti, dynamiku solidarity, formy občianskej angažovanosti, ako aj vzťahy medzi štátom, občianskou spoločnosťou a jednotlivcami. Slovenská republika mala v priebehu posledných piatich rokov možnosť čeliť dvom výrazným krízam, ktoré zásadne zasiahli do podoby dobrovoľníckej angažovanosti: kríze spojenej s pandémiou ochorenia COVID-19 a kríze vyvolanej vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine. Obe tieto situácie predstavovali nové typy výziev, s ktorými sa slovenská spoločnosť dovtedy v takej miere nestretla. Náš východiskový predpoklad bol, že tieto krízy vytvárajú špecifické prostredie na rozvoj dobrovoľníctva a zároveň produkujú nové alebo modifikované vzorce dobrovoľníckej angažovanosti. Odpovede na otázky, akú podobu tieto vzorce nadobúdajú na Slovensku – v čase krízy, ale aj mimo nej – a ako sa líšia v závislosti od kontextu, úrovne analýzy a typu aktérov, tvoria jadro predkladanej publikácie. Jednotlivé kapitoly ponúkajú rôznorodé analytické pohľady na dobrovoľníctvo a jeho dimenzie – od individuálnej skúsenosti dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, cez organizačné a komunitné kontexty, až po systémové a politické rámce. Zámerom publikácie je na jednej strane prispieť k rozvoju vedeckého poznania fenoménu dobrovoľníctva v slovenskom kontexte. Zároveň je ambíciou autoriek ponúknuť poznatky spôsobom, ktorý umožňuje ich praktické využitie pri tvorbe konkrétnych opatrení a pri nastavovaní politík, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie pre rozvoj dobrovoľníctva – na úrovni štátu, samospráv, ako aj jednotlivých organizácií.

This publication has 125 references indexed in Scilit: